Veľa terapeutov sa dnes doslova stráca za NÁSTROJMI, ktoré vo svojej praxi používajú na pomoc druhým. Toto skrývanie sa za naučenými technikami a metódami však väčšinou neprebieha úmyselne, ale v dôsledku toho, že bola podcenená dôležitosť sebapoznania u terapeutov. Na otázku: „Kto som ja, kto tieto nástroje drží v rukách?“ pod vplyvom povinností zostáva málo času. No je to práve kvalita sebapoznania, ktorá určuje kvalitu našej terapeutickej praxe a služieb. A manká v tomto bode majú pre nás a našich klientov často nepriaznivé následky.
Každý, kto vykročí na cestu pomoci druhým, je priebežne konfrontovaný s množstvom otázok
- Ako a s čím chcem a viem ľuďom pomáhať?
- Aké nástroje (metódy, techniky) chcem používať?
- Ako bude moja služba vyzerať?
- Komu viem/chcem poslúžiť?
- Ako bude práca s človekom prebiehať?
- Aké výsledky mu môžem pomôcť dosiahnuť?
Zároveň ale zo skúsenosti viem, že vo frmole všetkých tých praktických krokov, ktoré treba podniknúť na to, aby sen o terapeutickej praxi nezostal len v rovine „nápadu“, ale aby sa z neho stala realita, človek často nevenuje dostatočnú pozornosť otázkam:
Na akom základe moju službu druhým vlastne staviam? Je moja služba v súlade s mojou hlbšou podstatou a prirodzenosťou?
A to nie je iba otázka motivácie za samotným rozhodnutím vykročiť na cestu služby druhým – aj keď aj v tomto bode je určite dobré mať jasno, aby človek potom nebol z reality, ktorá ho čaká, náhodou prekvapený alebo dokonca sklamaný.
Pri týchto otázkach ide o niečo iné. Ide tu o hlbší a po mnohých ohľadoch veľmi prospešný ponor do seba samého, ktorý nám pomôže zvládať všetky výzvy, ktoré nás na ceste terapeuta (bezpochyby) skôr či neskôr postretnú. A ktorý nám bude slúžiť ako hodnotná navigácia pri budovaní udržateľnej praxe – udržateľnej pre nás – terapeutov, pre naše zdravie, spokojnosť a pocit sebarealizácie a udržateľnej pre našich klientov, ktorým takto môžeme poskytovať skutočnú hodnotu.
Prečo tieto otázky vlastne vyzdvihujem? Prečo by sme sa ako terapeuti nemali zaoberať iba praktickými otázkami okolo našich služieb a ich dodania našim klientom, ale aj otázkou hlbšieho sebapoznania?
To lepšie pochopíme, keď sa na chvíľu zamyslíme nad tým, ako takáto cesta terapeuta – cesta človeka, ktorý sa rozhodol asistovať druhým v rôznych životných oblastiach a pri rôznych výzvach – obvykle vyzerá.
1. Rozhodnutie a motivácia
Motivácií za rozhodnutím vydať sa na cestu terapeuta je tak veľa ako je veľa ľudí-terapeutov. Sú takí, ktorí po rokoch strávených v práci, ktorá ich nebaví, cítia potrebu robiť niečo „zmysluplnejšie“ a v pomoci druhým vidia naplnenie, po ktorom túžia. Sú takí, ktorí sa k práci terapeuta dostanú cez vlastnú skúsenosť s konkrétnou problematikou. Sú takí, ktorých to k práci terapeuta prirodzene ťahá, pretože ju vidia ako prirodzenú možnosť uplatnenia svojich potenciálov a zručností, ktorých si sú vedomí.
2. Vzdelanie a vznik služby
Možností a variácií je každopádne veľa, no vo väčšine prípadov ako ďalšie nasleduje vzdelanie a vznik služby. A tak človek absolvuje rôzne kurzy, učí sa rôzne techniky a metódy, spoznáva rôzne systémy, aby z nich vo výsledku mohol „vyskladať“ tú svoju SLUŽBU, ktorú bude ponúkať svojim klientom, ktorí tento typ pomoci potrebujú a vyhľadávajú.
V tomto bode cesty sa spustí kolotoč úloh a krokov, ktoré treba prakticky podniknúť. A to, bohužiaľ, často ide na úkor hlbšieho sebapoznávania. Výsledkom toho neraz býva (nebadane narastajúce) stotožňovanie sa s nástrojmi (technikami, metódami, spôsobmi práce s človekom, ktoré sme si osvojili v rámci vzdelávania).
Do popredia sa tak dostávajú rôzne metódy a techniky a konkrétny človek, ktorý ich drží v rukách, popri nich bledne. V praxi môžeme vidieť veľa kolegov-terapeutov, ktorí sa za svojimi nástrojmi SKRÝVAJÚ. Nie vyslovene úmyselne, ale preto, lebo dostatočne nerozlišujú seba – svoje danosti, kvality a špecifiká – od nástrojov, ktoré používajú. A toto pokulhávajúce rozlišovanie pramení z nedostatočného poznania seba samého.
To potom vo vonkajšom svete vytvára homogénne pole, akúsi masu rovnakého, v ktorej sa strácajú nielen samotní terapeuti, ale aj ich klienti. Povedzme si to na rovinu. A pre efekt aj trochu preexponovane. Pocitovo každý desiaty človek, ktorého dnes stretneme, nám dokáže vyhotoviť numerologický rozbor alebo astrologickú predpoveď na najbližšie obdobie. Každý piaty kvantuje alebo „čistí“ naše podvedomie od rôznych blokov. Tiež nie je ťažké naraziť na ľudí s rôznymi prístrojmi určenými buď na diagnostiku alebo na cielené úpravy v našom energetickom poli. NLP, EFT, SRT, RUŠ, ThetaHealing, Access Bars, aromaterapia, kraniosakrálna terapia, Reiki, kryštály, kyvadlá, moksovanie, bankovanie, …
Všetko sú to však iba nástroje. Nástroje, ktoré dnes v rukách drží toľko ľudí, že sa nám z toho môže ľahko zatočiť hlava.
„Nástroje sú nástroje, ale KTO SOM JA, kto tieto nástroje drží v rukách?„
Zamýšľame sa nad tým dostatočne? Je to totiž dôležitá otázka. A nie iba v akejsi filozofickej rovine, do ktorej sa môžeme občas ponoriť pri káve/čaji, keď máme náladu trochu rozjímať. Je to otázka s veľmi praktickými dôsledkami… Pre nás ako terapeutov a tiež pre našich klientov, pretože odpoveď na ňu priamo ovplyvňuje podobu a kvalitu našich služieb. Ako aj budúcnosť na poli služieb pomoci a asistencie druhým.
Dôležitosť sebapoznania a jej dopady na terapeutickú prax
Kvalita pomoci, ktorú dokážeme ako ľudia v pomáhajúcich profesiách poskytnúť našim klientom, závisí predovšetkým od toho, ako do služby druhým dokážeme zapojiť nás samých – našu prirodzenosť, našu energiu, naše dary a danosti. Všetky naučené postupy, nástroje, techniky a protokoly práce s druhým človekom sú napokon iba pomôcky a nástroje, ktoré by sme mali používať iba ako médium pre odovzdanie toho najlepšieho z nás – našej unikátnej esencie a toho, čo táto vo svojej podstate dokáže.
To, ako dobre poznáme samých seba, prakticky ovplyvní mnoho aspektov našej terapeutickej činnosti:
- čo bude tvoriť jadro našej služby druhým
- s čím druhým dokážeme a s čím naopak nedokážeme pomôcť, pretože nám to nie je prirodzené (áno, toto vymedzenie je dôležité!)
- aká bude kvalita výsledkov, ku ktorým môžeme našim klientom dopomôcť
- v akej podobe a forme budeme s druhým človekom pracovať, a to tak, aby nami zvolená forma išla ruka v ruke s našimi danosťami a neobmedzovala ich (áno, veľa terapeutov si v tomto ohľade automaticky a bez rozmýšľania nastavuje formáty, ktoré sú na trhu „bežné“, no ktoré ich obmedzujú a tým obmedzujú aj kvalitu poskytnutej služby)
- ako budeme komunikovať/prezentovať naše služby našim (budúcim) klientom
- akých klientov budeme k sebe priťahovať a nakoľko budú títo u nás „správne“ (nie, neplatí to, že keď k nám niekto príde, tak ho priviedol „vesmír“ a je u nás automaticky správne)
- a ďalšie praktické oblasti terapeutickej praxe
Až hlbšie sebapoznanie nám totiž dovoľuje nastaviť si našu terapeutickú prax a služby spôsobom, ktorý nám bude udržateľne fungovať. A to je dôležité nielen na začiatku terapeutickej činnosti, ale aj počas už rozbehnutej terapeutickej praxe, pretože nové otázky a výzvy sa budú vynárať priebežne s tým, ako napredujeme.
Manká v bode sebapoznania (a teda aj z nich vyplývajúce nevhodné nastavenia služieb a celkovo praxe) na seba upozornia.
A to cez rôzne „symptómy“, ako napríklad:
- pocit, že to, čo robíme, ešte nie je to „naše“
- únava a pocit vyčerpania
- nutkavá potreba zbierať ďalšie a ďalšie techniky a nástroje do našej výbavy, aby sme obsiahli čo najširší záber pomoci druhým
- a následný chaos v tom, čo z toho a ako do našich služieb zapojiť
- nutkavá potreba sledovať našu „konkurenciu“ (našich ostatných kolegov) a reagovať na každý nový trend
- nejasnosť vo vlastnom zameraní a smerovaní
- pocit, že sa nám nenúka dostatočný priestor a inšpirácia pre kreativitu a originalitu (v našich službách, komunikácii s našimi klientami, …)
- pocit, že nás vyhľadáva „nesprávna“ klientela
- a ďalšie
Aj preto sme vytvorili program Cesta terapeuta, v ktorom sme si ako jednu z úloh zadali: lepšie zoznámiť človeka – budúceho terapeuta so sebou samým. Aby mohol prakticky budovať svoju terapeutickú prax na solídnom sebapoznaní a v súlade so svojou esenciou a prirodzenosťou.